Prejsť na obsah

Na jednom z vrcholov vo Východných Beskydách, v Poľsku nazývaných ako Bieszczady, sa stretávajú hranice troch štátov – Poľska, Ukrajiny a Slovenska. Uvedeným vrcholom je Kremenec (1221 m n. m.). Bol na ňom umiestnený žulový obelisk so znakmi spomínaných krajín. Vrchol a jeho najbližšie okolie pozdĺž hlavného karpatského hrebeňa tvorí rozvodie oddeľujúce povodie Baltského a Čierneho mora.

Toto rozvodie rozdeľuje tiež v symbolickom zmysle spoločenskú pamäť obyvateľov tohto karpatského pohraničia.

Ešte na počiatku 20. storočia sa toto územie nachádzalo na hraniciach jedného štátneho útvaru – Rakúska-Uhorska. V dôsledku spoločensko-politických zmien, ktorými táto časť Európy prešla v 20. storočí, vznikali a zanikali pozdĺž línie rozvodia nové štáty. V nedávnej minulosti boli tieto multikultúrne oblasti, ktoré boli na periférii vo vzťahu k politickým centrám poznamenané holokaustom židovských a rómskych obyvateľov a masovými deportáciami miestneho obyvateľstva, a práve preto sa stali perifériami novo vzniknutých národných štátov. V okruhu 50 km od Kremenca možno dnes nájsť početné stopy po niekdajších obyvateľoch tejto oblasti (opustené cintoríny, dôkazy po neexistujúcich mestách atď.), ale aj pamätné miesta odkazujúce na (ne)existujúce štáty a historické udalosti.

Pohraničné územia národných štátov v oblasti okolo karpatského rozvodia sú priestorom, ktorý prekrýva interpretáciu minulosti s politickou pamäťou. Miestami pamäte sú ako samotné hranice, tak aj ich hraničná krajina presýtená národnou symbolikou a pamiatkou (borderscapes). V dôsledku presúvania hraníc, migrácie, prevádzačstva a manželských vzťahov sa pamäť v pohraničí charakterizuje polyfóniou. Okrem iného, je tu výrazne vidieť stret „oficiálnych“ (národných a štátnych) spomienok s neoficiálnymi (ľudovými, jednoduchými). Hoci je pohraničie národných štátov prítomné v pamäťových politikách znárodňovacích centier, režimy štátnej pamäte a pamäťovej politiky sem zasahujú len v obmedzenej miere.

Prezentované fotografické, audio aj video materiály boli zhromaždené v rámci projektu Broadcasting from the Forgotten European Borderlands: Carpathian Watershed in the Polyphony of Voices. V rámci projektu boli na oboch stranách karpatského rozvodia zaznamenané rôzne symboliky pamiatok a spomienok. Občas ide o pamiatky, ktoré odkazujú priamo na určité historické udalosti. Niekedy sú to však objekty, ktoré nám na prvý pohľad o minulosti príliš nepovedia. Míňame ich bez zamyslenia, bez ohľadu na to, že spoluvytvárajú pamätnú krajinu (memoryscapes) a pohraničie (borderscapes).

V rámci terénneho výskumu sa nám podarilo zaznamenať hlasy posledných svedkov a účastníkov takých udalostí.

Osoby, ktorých národnosť sa zmenila, napriek tomu, že sami v tej dobe žili na rovnakých miestach. Príbeh spomienok na karpatské rozvodie je akousi mozaikou – súborom fragmentov, ktoré síce na prvý pohľad do seba nezapadajú, ale napriek tomu tvoria celok.

Je možné rozprávať o minulosti tohto zákutia karpatského sveta? Samozrejme, že áno, avšak nie je možné porozprávať iba jedinú verziu, pretože je tu rôznorodosť miestnych a individuálnych skúseností, meniace sa hranice a režimy národnej pamäte, takže rozprávanie o tejto oblasti možno pojať iba polyfónne.